Geinven – je bytosť z nefyzického sveta, ktorá podobne ako psychický upír, dokáže človeku poriadne znepríjemniť život.

Ide o druh negatívnej energie, ktorá sa na človeka dokáže napojiť pomocou telepatického komunikačného kanála (najčastejšie počas channelingu). Po “laicky” : Keď sa snažíme kontaktovať tzv. “vyššiu inteligenciu”(anjeli,sprievodcovia…), našim komunikačným kanálom preteká množstvo energie. Geinven sa na tento náš kanál “pricucne” a následne nám kradne našu osobnú energiu.

Ak pracujeme s kyvadlom alebo s podobným predmetom, máme šancu že Geinven sa napojí len na tento predmet a bude nám odosielať hlúpe správy, či nezmyselné vyhrážky. Vetdy stačí len kyvadlo položiť a dať si pauzu.

Ak sa však Geinven napojí na náš kanál, dokáže narobiť veľa skazy. Hlasom vám bude ho hlavy tlačiť kaleráby ako zajtra “ZOMRIEŠ!” alebo “IDEM SI PO TEBA” a podobné “klišé”, ktoré pozná vaša myseľ z rôznych hororov (preto ich ani nepozerám ). Taktiež sa vám môže pohrabať v myšlienkach, nájsť z čoho máte strach a vizualizovať vám to pred očami alebo vám priviesť do spánku nočné mory.

Najlepšou dočasnou ochranou je si týchto Geinvenov nevšímať. Ignorovať ich reči a posmešky. Toto vám však dlho nevydrží, preto tu je návod ako sa zbaviť :

Vyženiete ho tak že si predstavíte po celej miestnosti bielu energiu ktorá predstavuje biele svetlo žiari po miestnosti a všetku negat. energiu vyháňa preč.Teraz si nejako predstavíte geinvena a poviete že mu posielate megatony svetla a začnete si predstavovať (vizualizovať) že toto svetlo ide doňho.Geinven by Vám mohol začať hovoriť že to nefunguje a začať sa smiať alebo si robiť srandu ale to všetko len preto aby Vás odradil ale musíte zotrvať vo vizualizácii až kým neodíde a je aj potrebné opakovať (a preciťovať) že mu posielate megatony svetla.

Návod je z blogu www.filip212.wordpress.com , na ktorom som aj našla a prepracovala informácie o Geinvenoch.

Pyrokineze je součást psychik ovládajících oheň. Zahrnuje veškeré schopnosti manipulace s ohněm jako zakládání, ovládání a uhasínání. Je to dost pokročilá schopnost, která, pokud jí neumíte moc ovládat, může hodně uškodit. Klíčem k pyrokinezi je zaměřit se na to, co chcete, aby začalo hořet a hodně se na to soustředit a přát si to.
Pohodlně se usaďte, třeba do křesla. Pro úplné začátečníky je lepší použít zapálenou svíčku. Soustřeďte se na plamínek a snažte se na nic nemyslet. Je to těžké, ale jde to. Postupně soustředění přesuňte nad plamen. Na toto místo se soustřeďte. Po nějaké době vraťte pohled znovu na plamen a hned zase zpátky na ono místo. Postupně uvidíte že se plamen začne zvedat. Samozřejmě to chce trénink. Může se ale jednat dokonce o měsíce tohoto tréninku. Pak to stojí za to a můžete se těšit že jste to dokáz

Načo je tento rituál?

Chyba ti niekto kto uz zomrel?Urob toto:

Najskor si nakresli kriedou pentagram a na kazdy roh poloz sviecku.Sadni si doprostred neho.Zapal sviecky ale davaj pozor aby si ich zapalila zprava dolava.Uvolni sa a mysli na toho,koho chces privolat.Musis verit celym srdcom!Privolaj ducha takto: ……….to som ja, ………….privolavam ta, …………zjav sa! Pozoruj znaky!

Dobre znaky:  chladny prud vzduchu,zimomriavky,buchot…….

Zle znaky: zhasnutie sviecok.

Tento clanok som nasla na jednom skvelom blogu:

Keď ste sa už rozhodli stať čarodejníkmi, iste viete, že budete potrebovať zohnať zopár vecí. Najprv by som odporúčala založiť si Knihu Tieňov (KT). Je to magická kniha, ktorú používajú väčšinou Wiccania, ale je vhodné aby ju mala každá čarodejnica, nielen tá Wiccanská. Do tejto knihy si čarodejnica zapisuje všetky poznatky, ktoré získa ohľadne čarodejníctva a čarodejníckeho sveta.

Ako a kedy je potrebné si KT založiť?

Ja som si tú svoju založila už v začiatkoch mojej magickej uvedomelosti . Kúpila som si čistý zošit s tvrdými doskami veľkosti A4 a moja KT bola na svete. Je úplne jedno, akú formu bude vaša kniha mať. Môže to byť menší zošit, môže mať kľudne aj riadky, dokonca ani nemusí mať viazanú formu. Mnoho ľudí si len zoženie karisblok a doňho si vkladá papiere s informáciami. Svoju knihu si môžete kadejako dekorovať, zdobiť, kresliť si tam, pretože z knihy tieňov by mala vyžarovať osobnosť jej vlastníka. Mne sa napríklad vôbec nepáčil obrázok vpredu, tak som si moju KT obalila do tmavomodrej látky. A poviem vám, že sa na ňu neviem vynadívať.

Takže už máme knihu, ktorá vyzerá tak ako chceme. Čo do nej napísať?

Môžete tam dať úplne všetko. Všetky informácie ktoré získate ohľadne čarodejníctva, rôzne rituály, zaklínadlá, informácie a bytostiach, o rastlinách, proste všetko to, čo by ste tam vy chceli. Veľa čarodejníc si tam zapisuje aj kedy aké kúzlo vykonali, aké malo účinky, dátumy sabatov a esbatov, ale ja to nerobím lebo chcem túto knihu raz odovzdať mojim deťom a dátum esbatu, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi im veľmi nepomôže. Čiže moja kniha je hlavne zdrojom stálych informácii. A aby sa strany v mojej knihe nepoškodili alebo aby dlhšie vydržali nepoškodené, informácie tam vlepujem, takže každý list v knihe je potom trikrát hrubší ( lepím z jednej aj z druhej strany).

Tak teda prajem veľa zábavy pri zakladaní vašej Knihy Tieňov .

Nádvorím pofukoval studený jesenný vetrík. Zažltnuté listy zo stromov s jemným ladením červenkastého kontrastu pripomínajúceho krv si poletovali v ňom. Vietor postupne silnel a opadané listy stromov v ňom stúpali a klesali podľa jeho intenzity. V jednom momente vietor tak zosilnel, že jeden z listov vyfúklo hore ponad baštu, cez okno na stôl mladého šľachtica.

Ten, za stolom pokojne sedel a hľadel na hladinu pohára v ktorom sa rozprestierala magická hladina červeného vína. Noc, ktorá vonku pripomínala temnotu robila túto chvíľu, tento moment ešte čarovnejším. List zo stromu doletel na stôl vedľa pohár vína z ktorého pil šľachtic. Ako uzrel tento lístok, chytil si ho a začal si ho pri svetle sálajúceho zo sviec obzerať. „Toľko prirodzených zvláštností. Žlto-červený lístok, spomienka, nostalgia i trošku melanchólie. Je tu jeseň. Čarovné obdobie a moje pero sa opäť zabára do tušu, ako žena utekajúca močiarom večnosti v tme ukrytej a schovanej v zmysle prírody ako ruža trblietajúca sa v odlesku jej pier a šije. Vesmír, plynúci a dýchajúci tento priestor a čas. Ako moja nekonkrétnosť k faktom o svojej podstate tú neopísanej v príbehoch minulých.“, mysľou preletelo šľachticovi niekoľko myšlienok pripomínajúcich opadané listy zo stromov, ktoré vietor v tú noc povznášal svojou silou ponad kráľovstvo. Jeho myšlienky však nekončili, mali stále tendenciu sa nejakou prazvláštnou silou vznášať a bdieť v tej komnate, kde žil. „Zrkadlo, dar protikladu hmoty, abstraktnosť nekončiaceho odrazu skutočnosti daj mi opäť možnosť nahliadnuť za prah svojej pominuteľnosti.“, prehovoril šľachtic ku zrkadlu, ktoré sa nachádzalo pár metrov od neho. V zrkadle sa začali vynárať jemné kontúry, ktoré rysovali šľachticovu polohu sediaceho človeka za stolom. V jednej ruke zvieral list a v druhej držal pohár červeného vína. Jeho myšlienky zrazu prekračovali hranice múrov, hranice kráľovstva, ako krajiny, či iných zemí ktoré sa rozprestierali vôkol kráľovstva. Siahal opäť za hranice svojho unaveného teľa.

Kvapka za kvapkou vína pomaly dopadávali do úst, ktoré bažili po ďalšom poháre vína. A tak šľachtic dopil pohár vína a nalial si ďalší. Ako si nalieval, započul jemný šuchot kľúčov. Zbystrel svoju pozornosť. Pootvoril ešte viac okno do svojej komnaty. Jasný mesiac sa stal ďalším svetlým spoločníkom okrem sviečok v šľachticovej komnate. Po chvíli nastalo ticho. Šľachtic pozeral uprene na mesiac. Pohár bol doliaty a tak si z neho odpil. Chuť bola trpká a hutná. Privrel svoje unavené viečka aby na moment opäť opustil tento svet, ako to bolo u neho občas zvykom.

Zvuk šuchotania kľúčov sa v tom momente opäť vynoril a ešte viac zosilnel. Šľachtic otvoril svoje oči.
Zotročené telo v okovách sa zvíjalo v obrovskej sále a tieň sa mihotal múrmi podzemia a hľadal v temnotách mŕtvych duší a osudov odpovede. Telo otroka v okovách sa opäť vzpieralo a túžilo po slobode, ktorú nemohlo svojim životom v inej paralele vykúpiť. Otázok pribúdalo a odpovedí stále viac a viac zanikalo a i keď aj náhodou nejaká nová vznikla po niekoľkých chvíľach zanikla pretože život vo fyzickej paralele si vyžadoval väčšie obety ako si zotročený muž v okovách dokázal vôbec predstaviť.

„Prečo? Prečo žiadaš tieň odo mňa tak veľa?“, pýtal sa smrťou unavený muž sám seba a tieňa. Tieň sa mihotal stenami ani sa nepristavoval, či vôbec pozastavoval nad mužom v okovách. Muž začal túžiť, i keď túžby mu už mnohé dávno nehovorili, pretože vedel, že boli dole dávno zatratené poznatky iných svetov, ktoré sa strácali v prázdnote fyzického bytia skôr ako zanikali a pre pozemský život znamenali istú formu prežívania na podvedomej báze, keď zlyhávala tzv. vedomá.
Stenami sa začal šíriť čudesný zvuk, zhluk z ktorého napokon vyústili tieto slová: „Si sám sebe svojím vlastným väzňom a otrokom… a budeš si ním naveky ak neprekročíš svoj vlastný tieň…“. Muž v okovách začal pomaly otvárať viečka ako šľachtic stojaci pri okne v tieni svietiaceho mesiaca. Šľachtic pozeral von oknom na svet v ktorom žil a bdel súčasne. Vietor vonku ustál, a lístky zo stromov pokrývali kamenné dlažby nádvoria. Šľachtic si obliekol svoj plášť a vybral sa von do nočných hradných uličiek. Bolo to ako v odraze zrkadla, ako druhá klamlivá skutočnosť do ktorej sa ponáral. Ulice zívali prázdnotou a opustenou samotou. Väčšina poddaných spala a hľadala sa vo svojich snoch, či prežitých spomienkach z dní minulých. Šľachtic bol nasýtený smädom, smädom po hradnej ruži, ktorú postretol a našiel v jej zvitkoch kvetu otázku na ktorú hľadal odpoveď. Kráčal uličkou ku starému mlynu v ktorom žil istý starec. Pre mnohých bol podivín, no pre šľachtica znamenal omnoho viac. Bol to učiteľ, priateľ a zároveň niekto, kto mu zmenil život. Išiel za ním, aby poodhalil príčinu svojho nevyhasnutého smädu.

Ako som už spomínala, blíži sa mi dôležité testovanie, ktoré v žiadnom prípade nesmiem dokašľať a povedala som si , že malá pomoc z hora nemôže uškodiť . Nuž som na internete vyhľadala tento jednoduchý rituálik. Zatiaľ som ho neskúšala, nechávam si to na utorok, čiže na deň pred mojim testom ( a takisto deň, keď budem mať pre seba KONEČNE aspoň pár hodín).

Najskôr vás chcem upozorniť, že kúzlo či zaklínadlo (volajte si to ako chcete, mne sa viac páči zaklínadlo) nefunguje spôsobom, že hneď po dokončení rituálu sa vám nahrnú do hlavy informácie zo všetkých encyklopédii. Na to aby to fungovalo musíte vyvinúť čo najväčšie úsilie naštudovať si knihu alebo učebnicu alebo to prinajmenšom skúsiť. Koniec koncov, náromok v skutočnosti pomáha študovať rýchlejšie, účinnejšie a dlhodobejšie. Ale dosť bolo kecania, hor sa do práce!

Budete potrebovať:

1 žltú sviečku

1 zelenú sviečku

3 kúsky nite, špagátu alebo šnúrky ( 1 žltý, 1 zelený, 1 oranžový)

Olej a škoricu (alebo škoricový olej)

Ak ste skúsenejší, možete začať vytváraním kruhu . Najskôr zapáľte žltú, potom zelenú sviečku.  V miestnosti ich umiestnite tak , aby ste medzi nimi mohli pracovať.

Požiadajte Boha/Bohyňu alebo Anjelov (alebo čokoľvek, v čo veríte) aby vstúpili do kruhu a pomohli vám pri práci. Vezmite tri šnúrky ( musia byť dosť dlhé na náramok ) a začnite ich zapletať akýmkoľvek spôsobom. Žltá šnúrka je pre inteligenciu, zelená pre šťastie a oranžová pre úspech. Počas zapletania vizualizujte seba ako úspešne píšete test, ako študujete, alebo si vytvárajte v mysli symboly štúdia, múdrosti (kniha,test, vzorce, rozvrh, učiteľa).

Poproste “vyššiu inteligenciu”  aby vám pomáhala na teste a počas štúdia, aby ste si zapamätali všetko, čo sa vám zmestí do hlavy. Hovorte od srdca a buďte úprimný.

Keď dokončíte zapletanie, nasypte alebo nastrúhajte do malého množstva oleja trochu škorice, zamiešajte a potrite olejom náramok. Noste ho počas študovania a nezabudnite si ho zobrať na test!

Tvorenie kruhu je dôležitou súčasťou všetkých magických rituálov. Má totiž ochrannú funkciu. Pri vykonávaní každého rituálu sa ako keby otvára brána medzi fyzickým a nefyzickým svetom (alebo medzi dimenziami). Pokým je táto brána otvorená, do fyzického sveta môžu preniknúť rôzne bytosti, ktoré nám chcú pomôcť, ale aj tie, ktoré nám chcú ublížiť (napríklad geinveni) . Kruh zabraňuje vstupu bytostiam z temnoty a naopak povoľuje prístup bytostiam svetla.

Tvorenie kruhu je veľmi jednoduchá vec. Najlepšie na tom je, že ak zabudnete postup, môžete bez obáv improvizovať.

Kruh sa väčšinou vytvára okolo oltáru (alebo pracovného miesta). Najlepšie je nejako si ho viditeľne vyznačiť, buď špagátom ,kriedou alebo, ak pracujete v prírode, vyryť do zeme. Mne sa osvedčili malé kamienky, ktoré ukladám okolo seba do kruhu s polomerom asi 1,5 metra (no… môj kruh síce väčšinou vyzerá ako vajce, ale koho to trápi )

Ďalej sa postupuje ako pri stavbe domu (metaforicky samozrejme ) Keď máte vytvorený základ (t.j. vyznačený kruh) pridávate ďalšie poschodia/ nadstavby. Ja vám popíšem len to, čo robím ja, lebo každý si neskôr prispôsobuje postup podľa seba.

Sadnem si do meditačnej polohy, uprostred kruhu a zavriem oči. Vizualizujem si, že som celá pokrytá žiarivým bielim svetlom. Týmto svetlom postupne zaplňujem celý kruh.

Zapálim oltárnu sviecu a postupne ňou zapaľujem sviečku umiestnenú na východe kruhu, na juhu, západe a nakoniec na severe (čiže v smere hodinových ručičiek)

Potom vezmem slanú vodu a pokropím ňou celý priestor kruhu, pretože soľ je očistná prísada a čistí priestor od negatívnej energie.

Začnem rituál. Používam len tieto tri “nadstavby” , ale ak chcete, môžete nejaké pridať alebo ich zmeniť. Pár príkladov:

- obísť kruh a ukazovať pritom na jeho obvod (+ vizualizovať ochrannú energiu vychádzajúcu z ruky)

- obísť kruh s kadidlom

- obísť kruh s kyvadlom alebo s prútikom

Spravte proste hocičo, čo vám v tej chvíli príde na rozum  

Na konci rituálu sa obyčajne kruh ruší tak, že robíme činnosti v opačnom poradí ako keď sme ho tvorili. V mojom prípade:

Pokropím kruh slanou vodou.

Zhasnem sviečky v protismere hodinových ručičiek (začnem na severe a skončím na východe)

Vizualizujem si ako sa svetlo kruhu vracia späť ku mne.

Zmažem označenie kruhu.

Môže sa stať , že dokončíte kruh a zistíte, že ste si niečo zabudli zobrať k oltáru. V tom prípade pomocou athame rozrežeme  na určitom mieste zvislým rezom kruh (vizualizujeme) no hneď ako vystúpime z kruhu  ho musíme aj zatvoriť, aby sa tam medzičasom nič neprešmyklo . Ten istý potup opakujeme aj keď znova vchádzame do kruhu.
Z kruhu však nevychádzajte príliš často, lebo to svedčí o pripravenosti a o prístupe mága k rituálu .